Najprv sa chlapcovi z Prievidze smiali, že nevie do lopty ani kopnúť. Dnes ju dokáže obratne ovládať. A aj iní by sa mohli od neho učiť. A cukrovka? „Pichanie inzulínu sa prispôsobí tréningu alebo zápasu,“ tvrdí školák.

Alexej Putiška (10) sa narodil v Bojniciach a býva v Prievidzi. Pravidelne tvrdo trénuje a túži sa raz stať futbalovým reprezentantom Slovenska. Okrem toho, že loptu dokáže priam famózne ovládať, ide mu to skvele aj v škole. Ešte nikdy nedostal horšiu známku ako dvojku.

S loptou si rozumie, aj keď zo začiatku čelil posmeškom

Poviete si: šikovný to chlapec, ak nepoľaví, určite sa mu podarí naplniť si svoje ambície. Pravda. Alexej je fakt dobrý! Akurát v jednom to má v porovnaní s rovesníkmi určite ťažie. Trpí cukrovkou a denne si musí pichať inzulín. Ale podľa všetkého, je tento školák dosť silný na to, aby raz možno napodobnil svoj futbalový vzor: a ním je Zinedine Yazid Zidane z Francúzska.

Najprv nám Alexej poslal email na adresu somreporter@markiza.sk, že má niečo, čo by sa možno hodilo do rubriky „Frajer na záver.“ Na pripojenom videu bol nasnímaný na ihrisku pri vedení lopty:

„Je fakt frajer!“, povedali sme si, keď sme si to pozreli. Loptu ovláda s ľahkosťou, obratne a technike jej vedenia nemožno nič vytknúť. Pokojne možno povedať, že aj iní by sa mohli od Alexeja učiť. O to viac, že tento školák prvýkrát kopol do lopty až v októbri 2009 a niektorím bol v tom čase na posmech. Nehovoriac o tom, že školák je cukrovkár a pichá si štyrikrát denne inzulín. Ani to ho však neodrádza od pravidelných tvrdých tréningov. Tak sme si povedali: „To nie je na „frajera“, ale rovno na príbeh, ktorý vám teraz prinášame.

Cukrovku mám skoro päť rokov, vysvetľuje nadaný športovec

Chodí do Piaristickej základnej školy v Prievidzi. „Teraz idem do štvrtej. Známky celkom dobré ešte som nikdy nedostal 3,4 ani 5. Poznámky nejaké mám,“ začína o sebe rozprávať Alexej, ktorý mal v júni desať rokov. A takmer polovicu svojho života je diabetikom. „Cukrovku mám skoro päť rokov. Inzulín si pichám ráno, na obed večer a ešte ďalší pred spaním. Pichám si štyrikrát krát za deň,“ spresňuje chlapec s veľkými športovými ambíciami.

Ako to vlastne rieši? Tréningy, fyzická námaha, cukrovka… „Meriam si aj glykémiu, to je aký mám cukor v krvi,“ začína zoširoka vysvetľovať situáciu Alexej a pokračuje: „Hlavne ráno pred zápasom a tréningom. Pred tréningom a zápasom musím mat glykémiu okolo desať, lebo keby som mal menej tak počas tréningu by som dostal hypo glykémiu, mal by som málo cukru. Vtedy si dávam niečo sladké. Normálna glykémia je okolo päť až šesť. Strava sa prepočítava na sacharidy, to sú sacharidové jednotky. Môžem jesť všetko z čoho sa dajú vypočítať sacharidy. Pichanie inzulínu sa prispôsobí tréningu alebo zápasu,“ vyratúva Alexej všetko, na čo musí počas svojho života dbať.

Alexej: Trénujem aj mimo tréningov, ešte toho veľa neviem

 

Školák sa napriek rizikám, ktoré mu hrozia, na svoju nezávideniahodnú situáciu pozerá z tej pozitívnej stránky. „Zvládam to dobre. Keď vidím ,Modré z neba´, tak ja nemám žiadny problém,“ s úsmevom komentuje svoju diagnózu.

K športu mal, ako sám tvrdí, vždy blízko. Najprv začal s florbalom, ktorý hráva aj dnes. „Budem ho hrávať asi za šiestakov za školu,“ pochváli sa. „Futbal ma moc nelákal a ani loptu som nemal. Do tej som kopol prvý krát v októbri 2009, keď ma kamarát pozval na zápas. Dovtedy som hrával fakt len ten florbal,“ spomína Alexej.

Budúci štvrták netají ani to, že sa ako začínajúci futbalista nevyhol posmeškom. „Na začiatku sa mi všetci smiali, že neviem kopnúť do lopty, tak som začal trénovať. Tréning mám trikrát v Prievidzi s trénerom Oršulom a raz v Novákoch s trénerom Mojžišom. Trénujem aj mimo tréningov, lebo ešte toho veľa neviem. Tréningy mám hlavne na techniku, koordináciu, prihrávku a rýchlosť,“ popisuje svoje „mordovanie“ s loptou školák z Prievidze.

Vzorom pre futbalistu nie je iba Zidane, ale najmä otec

Okrem toho, že si Alexej rád vybehne zahrať futbal len tak s kamarátmi, je súčasťou prípravky FC Baník Horná Nitra prípravku. To však nie je všetko „Minulú nedeľu (pred dvoma týždňami – pozn. red.) som bol hrať za MFK Nováky turnaj a vyhrali sme,“ teší sa z nedávneho úspechu v nováckom drese.

Samozrejme, chlapcovi sa dostáva podpory od najbližších, aj keď ani tí to nemajú jednoduché. A nielen preto, lebo ich syn trpí vážnou chorobou. „Podporujú ma všetci. Otec má cukrovku aj transplantovanú obličku a športuje a nič mu to nerobí, tak ani mne nebude. Sen mám hrať za reprezentáciu. Rád lyžujem, bicyklujem aj plávam,“ dodáva talentovaný futbalista, ktorému úprimne prajeme, aby sa mu čo najviac jeho snov a túžob podarilo naplniť!

 

 


Súvisiace články