Dvojica stredopoliarok nášho Baníka Kristína Hrádeľová a Kristína Borčinová sa dostali do nominácie najmladšieho reprezentačného tímu žien SR 15, ktorý štartuje prípravu pred tohtoročnými olympijskými hrami mládeže v Číne.
V rámci medzinárodného turnaja v anglickom Reptone čaká zverenky trénera Branislava Petroviča trojica duelov – s Írskom (15. apríla), výberom Severného Írska (16. apríla) a napokon zápas o celkové umiestnenie (17. apríla).
Obom Kristínkam, 14-ročným žiačkam ZŠ Klátova Nová Ves, sme položili niekoľko otázok.
Od kedy sa venuješ futbalu, ako a kde si začínala s loptou?
KB: Od deviatich rokov, do lopty som začala kopať s bratom a s chalanmi na ulici.
KH: Od malička som hrávala futbal s chalanmi, nič iné sa u nás na dedine v podstate robiť nedalo, aktívne hrávam od 10 rokov.
Čo Ťa baví najviac na tréningoch a naopak, čo najneradšej robíš?
KB: Baví ma všetko, najviac asi žonglovanie s loptou.
KH: Zdokonaľovanie techniky a driblingu s loptou, nemám rada kondičné behanie – síce je dôležité, ale moc ho nemusím.
Aké sú Tvoje pocity, očakávania pred reprezentačnou prípravou? Ako si reagovala na nomináciu?
KB: Bola som veľmi prekvapená a šťastná, chcem podať čo najlepšie výkony. Od repre očakávam, že podáme čo najlepšie výsledky.
KH: Som vďačná za nomináciu, je to veľký záväzok, budem sa snažiť nesklamať dôveru a svojím najlepším výkonom prispieť k úspechu družstva.
Čo by si chcela vo futbale dosiahnuť? Aký je Tvoj futbalový sen?
KB: Reprezentovať čo najlepšie Slovensko a svoj klub FC Baník Horná Nitra. Priala by som si raz hrať na MS za Slovensko a Slovan Bratislava.
KH: Chcela by som presvedčiť, že aj dievčatá dokážu hrať futbal. Mojim futbalovým snom je navštíviť San Bernabeu a stretnúť sa s Cristianom Ronaldom.
A čo na svoje ratolesti hovoria rodičia?
„Celá rodina žijeme futbalom. Sme veľmi štastní a spokojní s Kristínkou. Je to veľmi dobré dievča, je snaživá a ma veľký talent na futbal,“ povedala hrdá mamina Anka Borčinová.
„Chodíme sa pozerať na zápasy a fandíme jej, tešíme sa spolu s ňou z každého úspechu, no cítime aj obavu z prípadného zranenia,“ dodal na záver otec Jozef Hrádeľ.
