Nový lodivod Igor Slezák prebral mužstvo v stredu a do voľného víkendu, počas ktorého Baníci s Novými Zámkami nehrajú (duel preložený na 21. novembra o 13:00), stihol absolvovať dva tréningy. Krátko po nich nový kouč odpovedal na niekoľko najdôležitejších otázok.
S akými pocitmi prichádzate do Baníka?
„S odhodlaním pracovať takým spôsobom, ako som bol doposiaľ zvyknutý a ako to celé vypáli, ukáže až čas (úsmev).“
Čím vás Prievidza presvedčila?
„Myslím, že samotný dialóg prebiehal veľmi korektne. Samozrejme, futbal je živý organizmus. Vždy sa môže niečo vyskytnúť, no zásadné veci sme si prešli a keďže som chcel zostať čo najviac v blízkosti rodiny, Prievidza bola ideálnou príležitosťou všetko skĺbiť. Navyše, pôsobil som tu pár rokov ako hráč. Mám na vtedajšie obdobie krásne spomienky, čiže dalo by sa povedať, že som istým spôsobom hádam aj doma.“
Bez práce ste boli od apríla po konci v Nitre, ako ste trávili čas bez futbalu?
„Mám rád svoj kľud. Pozriem si dobrý film, alebo seriál. Niekedy nie je na škodu byť len tak sám so sebou medzi štyrmi stenami a utriediť si myšlienky. Po konci v Nitre som mal niekoľko možností pokračovať niekde inde, no necítil som to tak, aby som hneď niekam naskočil. Na opätovný začiatok treba niekedy čas, aby človek načerpal nové sily, ktoré sú potrebné. Bez čistej hlavy to jednoducho nejde.“
Okrem Nitry, s ktorou ste hrali o postup do tretej ligy, ste úspechy zažili aj v neďalekej Lehote. Bude pre vás prioritou preniesť víťaznú mentalitu do tímu?
„Popravde, s týmto mám najnáročnejšie skúsenosti práve z Nitry. Po príchode do klubu došlo k extrémnej obmene kádra. Následne po konci sezóny k ďalšej, čiže budovať víťaznú mentalitu bolo naozaj náročné. Bez chlapcov, ktorí chcú víťaziť a túžia po nejakom úspechu, však nemáte šancu čokoľvek dosiahnuť. Tí lehotskí ju mali takmer ihneď, len si to potrebovali uvedomiť a keď im to došlo, tak už to išlo ako po masle (úsmev). V Prievidzi je mladý káder a vtedy to trvá trošku dlhšie. Pevne však verím, že po vhodnom doplnení tímu počas zimnej prestávky bude Prievidza postupne opätovne silným konkurentom všetkým tímom v súťaži.“
Spomínate zimné vhodné doplnenie kádra. Aké zmeny sa dotknú realizačného štábu?
„Zatiaľ so mnou pokračuje iba kondičný tréner Milan Ivanka. Postupne sa však bude kryštalizovať podľa okolností.“
Máte za sebou dva tréningy, aké sú prvé dojmy a ako reagovali hráči na prvé podnety?
„Nasadenie. Páči sa mi najmä prístup a energia, ktorú z chlapcov cítiť. S podnetmi je to trochu náročnejšie. Na to treba viac času, pričom ich dávkovanie musí byť taktiež podávané s rozvahou, aby zbytočne nevytvárali zmätok v hlave.“
S akými slovami ste vstúpili do kabíny?
„V prvom rade treba povedať, že nie je jednoduché vstúpiť do kabíny medzi chlapcov, ktorí si prechádzajú nejakým náročnejším obdobím. Odišiel pán tréner, ktorý bol prakticky ich každodennou súčasťou života. Zrazu príde nejaká nová tvár od ktorej nevedia čo očakávať, čiže všetko treba poňať tak nejak s kľudom. Všetko má svoj čas.“
Začína každý hráč u vás od nuly a bude musieť o miesto bojovať výkonmi a tvrdou prácou v tréningu?
„Toto je také to staré, trénerské klišé, ktoré sa roky rokúce nemení a zrejme ani nikdy meniť nebude (úsmev). Je iné sa na chlapcov pozerať z tribúny a iné vidieť ich pri práci v tréningu. Ako sa hovorí, všetko závisí len a len od nich samotných.“
Ste prakticky domáci tréner – z Novák – sledovali ste dianie Baníka?
„Určite. Veď ako by to bolo. Mám futbal natoľko rád, že moju osobu stretnete kdekoľvek na hociktorej dedinke v okolí. Od Malinovej cez Sučany, Podhradie, Nitrianske Rudno, Diviacku Novú Ves až po rodné Nováky.“
Prichádzate v rozbehnutej sezóne, ktorá podľa fanúšikov nemá taký lesk ako tá minulá, čo bude z vášho pohľadu teraz najdôležitejšie?
„Prepáčte, ale ja osobne to až tak negatívne nevnímam a popravde, niekedy, keď som sedel na tribúne, neprišla mi tá kritika chlapcov úplne fér. Ľahké to vôbec nemali ani ľudia v štruktúrach klubu. Nahradiť hráčov, ktorí z rôznych dôvodov skončili, alebo odišli, nie je vôbec jednoduché. Je tu veľa mladých chlapcov, zodpovednosť prešla na ramená druhých a to chce tiež svoj čas, aby sa stali skutočnými vodcovskými postavami. Buďme trošku trpezlivejší a skúsme prepnúť od obrazoviek do reality sveta okolo nás (úsmev). Keď si človek o 13:00 pustí Liverpool, zrejme sa na to isté o 16:00 kdekoľvek na Slovensku pozerať nebude. V rámci možností a schopností si myslím, že všetci robia maximum. Niekedy to vyjde viac, niekedy menej, pričom som presvedčený, že sa chlapcom snaha uprieť nedá.“
Cez víkend sa liga nehrala, kapitán Filky a Dodo Balčirák reprezentujú Baníkov vo výbere ZsFZ v Albánsku. Vnímate ako výhodu mať pár dní navyše v novom prostredí?
„Určite áno, no zároveň ma mrzí, že aktuálne nie sú spolu s nami. Každopádne, je to bomba, že reprezentujú našu krajinu a koniec koncov aj samotný klub Prievidza, ktorému robia reklamu. Držme im palce, aby podávali čo najlepšie výkony a následne sa vrátili zdraví.“
Na čom aktuálne s mužstvom pracujete pred vystúpením pod hradom Matúša Čáka s béčkom Trenčína?
„Zaujímajú ma individuálne limity a schopnosť vnímať. Ako celok má všetko svoj čas.“
Na čo sa fanúšikovia môžu tešiť z pohľadu hry pod vaším vedením?
„Z duše nenávidím túto otázku (smiech), dám to na alibistu. Hrať atraktívny futbal a zaplniť štadión. Ale nie. Budem sa opakovať, no všetko chce svoj čas a to hovorím s plnou vážnosťou aj rešpektom k ľuďom, ktorí si dokážu nájsť cestu na tento veľmi pekný štadión. Treba zmeny, čaká nás veľa práce, nebude to jednoduché.“
Čo je váš krátkodobý cieľ do konca jesennej časti?
„Vnímať, ako čo kto vníma.“
A dlhodobý do konca sezóny?
„Pokúsiť sa robiť veci tak, ako som zvyknutý, pričom sú len dve možnosti. Buď to so Slezákom pôjde, alebo nepôjde. Neprišiel som ľudí rozdeľovať, ale spájať, ale je treba si plne uvedomiť, že nie s každým to pôjde, že nie každý zmenu naozaj aj chce a je s ňou aj vnútorne stotožnený. Veľmi by som si prial, keby sa pridalo viac ľudí, ktorí majú schopnosti posúvať veci vpred, pričom som absolútne presvedčený, že takých ľudí je v okrese Prievidza viac než dosť. Príkladom by mohlo byť napríklad také fungovanie HK Bojnice, v ktorom skupinka ľudí v skromných podmienkach dosahuje veľmi pekné výsledky. Keď si človek nájde cestu na zápas, cíti sa tam naozaj dobre. Ľuďom vo vedení klubu Baníka absolútne nezávidím. Ťažké rozhodnutia ich čakajú, ale nejako sa rozhodli, pustili sa do boja, tak teda bojujme a držme si palce. Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým ľuďom za podporu, ktorú mi v posledných dňoch prejavili. Veľmi si to vážim. Urobím, čo je v mojich silách, aby som klubu čo najviac pomohol.“
